Sú 3 spôsoby, ako čítať Bibliu: rýchlo, pomaly alebo vôbec.
Ak čítam Bibliu rýchlo, získam celistvejší obraz a text mi dáva väčší zmysel. No nestihnem sa zamyslieť nad všetkým a menej to formuje môj charakter. Naopak, ak čítam Bibliu pomaly, som pozornejší na detaily, lepšie ma to formuje, no zároveň strácam komplexnejší obraz a dokonca mi môže ujsť aj hlavný zámer a(A)utora.
POZOR: tieto 2 metódy nestoja v protiklade.
Nazdávam sa však, že tretí spôsob čítania Biblie, teda, že ju nečítam vôbec, je výsledkom dlhodobého užívanie LEN jednej z metód – buď rýchleho, alebo pomalého čítania. Preto je dôležité tieto metódy striedať, aby som neskončil pri ne-čítaní z dôvodu, že A) strácam pochopenie celkového kontextu a je to pre mňa príliš rozkúskované (pomalé čítanie), alebo B) z dôvodu, že je to pre mňa príliš všeobecné a nič to ku mne nehovorí (rýchle čítanie).
Aj preto nesúhlasím, ak učíme ľudí čítať LEN ročné plány Biblie, pretože ide o 3-4 kapitoly denne a týmto spôsobom je pre človeka (nesplniteľnou) výzvou zamyslieť sa nad každým veršom do hĺbky. Rovnako som však aj proti tomu, ak ľudia čítajú len svoje obľúbené verše a nikdy nepochopia, čo nimi autor naozaj chce povedať.
Tu je príklad toho, ako by vo výsledku mohla vyzerať a v konečnom dôsledku aj pomôcť metóda rýchleho čítania listu Galaťanom. Tvoril som to tak, že som sa snažil jednotlivým odsekom priradiť hlavnú myšlienku, ale zároveň ich od seba neodpájať. Ak totiž tento list budem nabudúce čítať pomaly a nad jedným veršom či kratším odsekom strávim dlhší čas, viem sa rýchlo zorientovať, aký je argumentačný charakter a myšlienkový tok celého listu.
Ak by som Galaťanom čítal rýchlo
Pozdravujem vás. (1,1-5)
No hnevám sa, že ste sa nechali zlákať falošným evanjeliom. (1,6-10)
Chcem, aby ste vedeli, že evanjelium je len jedno a rovnaké pre všetkých – či to, ktoré Peter hlása židom, alebo to, ktoré my hlásame pohanom. V Jeruzaleme sme sa na tom dohodli. (1,11-2,10)
No a toto je podstata evanjelia – ospravedlnenie človeka pred Bohom je len skrze vieru v Pána Ježiša. (2,11-21)
A dôkazom dostatočnosti viery v Pána Ježiša pred Bohom je skutočnosť, že ste prijali Ducha Svätého – a to v momente, keď ste uverili, nie keď ste dodržali Zákon, veď ste boli pohania. (3,1-14)
Totiž Mojžišov zákon bol daný len dočasne – kým nepríde Ježiš a vierou v Neho sme už teraz všetci Abrahámovým potomstvom, aj vy. (3,15-29)
Teda vierou ste sa stali Božími Synmi – a znova, dôkazom toho je Duch Svätý, ktorý vám bol daný a skrze ktorého voláme Boha našim Otcom. (4,1-7)
Záleží mi na vás, preto vás prosím, aby ste nezamieňali dostatočnosť viery v Ježiša za nič iné! (4,8-20)
Lebo Ježiš nám daroval slobodu od Zákona a Ducha ku spôsobilosti milovať druhých – teda naplniť celý Zákon, od ktorého sme oslobodení! (4,21-5,15)
A preto vzťah s Duchom Svätým je vašou novou cestou. (5,16-6,10)
Viac už vám nemám čo povedať. (6,11-18)
Čo ďalej?
Teraz sa môžem začať pýtať:
- Aké „evanjelium“ hlásali Pavlovi protivníci?
- Čo znamená byť ospravedlnený pred Bohom?
- Dozvedám sa o tejto situácií aj v knihe Skutky apoštolov?
- Kedy sa to všetko udialo?
- Čo je to Zákon s veľkým „Z“?
- …
Týchto otázok by mohlo byť oveľa viac. No a tu nastupuje na rad pomalšie čítanie a rozjímanie nad kratšími odsekmi a jednotlivými veršami, čítanie iných prekladov, komentárov, rozhovory na skupinkách, alebo počúvanie kázni.
A preto:
„Rozmýšľaj, o čom hovorím. Pán ti dá porozumieť všetkému.“ (2Tim 2,7)