Kategórie
Teológia

Radosť ako prekážka, alebo cieľ?

Ako som sa pri náhodnom čítaní Biblie zastavil pri slove „radosť“, ako poznámky pod čiarou môžu čitateľa zmiasť, a čo hovorí Heb 12,2 o radosti, ktorej sa Ježiš musel v niektorých prekladoch vzdať, v iných zas sa jej ako jedinej záchrany držať?

Pri čítaní listu Hebrejom v Slovenskom ekumenickom preklade som sa zastavil pri tomto verši:

Upierajme zrak na Ježiša, pôvodcu a završovateľa našej viery. Miesto radosti h, ktorá sa mu ponúkala, pretrpel muky na kríži, pohrdol potupou a teraz sedí po pravici Božieho trónu.

Heb 12,2

Zaujala ma poznámka pod čiarou, ktorá je označená horným indexom „h“ za slovom „radosti“. Pod čiarou sa uvádza:

h Var. pre radosť.

V zozname použitých skratiek je pre skratku „var.“ definícia nasledovná:

niektoré rukopisy majú iné znenie (varianty)

Kritické vydania Novej zmluvy však žiadnu variantu slovného spojenia „miesto radosti“ neuvádzajú. Nejde tak o iné znenie, ktoré by vychádzalo z odlišnosti jednotlivých rukopisov. Poznámka pod čiarou je zavádzajúca.

Ide však o variantné znenie vzhľadom na možný preklad gréckej predložky „anti“ v danom kontexte. Prostrednú časť verša je totiž možné preložiť dvojako. Buď:

A) Ježiš pretrpel muky na kríži aj napriek radosti, ktorá sa mu ponúkala (a teda radosť v negatívnom zmysle slova – radosť ako prekážka), alebo

B) Ježiš pretrpel muky na kríži práve vďaka radosti, ktorá na neho čakala (radosť v pozitívnom zmysle slova – a teda radosť ako cieľ, či odmena, ktorú mal získať).

Všetky slovenské preklady tohto verša si volia možnosť A): „On namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, vzal na seba kríž… “ (Katolícky preklad a podobne všetky ostatné).

Radosť je tak prekážkou, ktorú Ježiš musel prekonať. Teda nie akákoľvek radosť. Čitateľ si musí „domyslieť“, že ide o radosť, ktorá by mu bránila pokračovať a nútila ho vzdať sa cesty kríža. To on samozrejme neurobil. A túto radosť odmietol.

Anglické preklady

Lenže keď sa pozrieme do anglických prekladov, vidíme presný opak. Naprieč prekladmi panuje absolútna zhoda, že radosť, o ktorej sa tu hovorí, nie je prekážkou, ktorú mal Ježiš prekonať, ale motiváciou, ktorá ho poháňala dopredu. Uvediem dva príklady. Jeden doslovnejší:

„… looking to Jesus, the founder and perfecter of our faith, who for the joy that was set before him endured the cross… „

KJV Heb 12,2

A jeden voľnejší, ktorý dokonale vystihuje voľbu B), a teda radosť v pozitívnom zmysle slova:

He endured the shame of being nailed to a cross, because he knew later on he would be glad he did.

CEV Heb 12,2

Na odľahčenie: možno skutočnosť, že slovenskí prekladatelia v tomto prípade vidia radosť ako prekážku, a naopak, anglicky-hovoriaci prekladatelia zas ako motiváciu a odmenu, hovorí aj o type kresťanstva, ktoré je vo väčšinovej predstave ľudí rôznych národností, a prekladatelia tieto predstavy len dávajú na papier a verejne ich zjavujú. A nám sa teda zjavuje a javí podstata kresťanstva ako utrpenie, cesta kríža bez radosti, ktorej sa jednoducho treba vzdať, ak máme byť skutočnými nasledovníkmi Ježiša. Koniec odľahčenia.

Takže ako s voľbou prekladu?

Gramaticky je v biblickej gréčtine možné takmer všetko (tiež na odľahčenie). Ale naozaj, predložka „anti“ sa používa vtedy, ak chceme to, o čom hovoríme, zameniť za niečo iné, napr. oko za oko (Mt 5,38) – a v našom prípade A) radosť za kríž. No môže sa použiť aj vtedy, ak chceme poukázať na niečo, čo je dôvodom, alebo cieľom, napr. ako v prípade Ezaua, ktorý „za/pre jediný pokrm predal svoje prvorodenstvo.“ (Heb 12,16) – a v našom prípade B) kríž pre/kvôli radosti.

Tu sme si veľmi nepomohli.

Kontext by mohol priniesť odpoveď. Napríklad aj skutočnosť, že Heb 12,16 prekladá predložku „anti“ ako dôvod Ezauovho rozhodnutia a nachádza sa veľmi blízko nášho skúmaného verša. A teda radosť mohla byť dôvodom aj Ježišovho rozhodnutia podstúpiť kríž, nie jeho prekážkou, ktorú musel prekonať, aby sa dostal ku krížu. Na druhej strane, predchádzajúca 11. kapitola hovorí o ľuďoch viery, ktorí prechádzali telesnými pokušeniami. Ako príklad je tu Mojžiš, ktorý si radšej „zvolil trpieť s Božím ľudom, než mať dočasné potešenie z hriechu“ (Heb 11,25). Radosť, v tomto zmysle svetská a dočasná, bola Mojžišovou prekážkou, ktorú musel prekonať. A teda aj v Ježišovom prípade mohlo ísť o svetskú a dočasnú radosť, ktorú musel prekonať.

Pri rozhodnutí by mohol pomôcť aj predchádzajúci verš, ktorý hovorí o zápase, ktorý máme pred sebou (je pred nás daný, gr. προκείμενον) rovnako ako radosť v nasledujúcom verši, ktorá je Ježišovi ponúkaná (je pred neho daná, gr. προκειμένης). Ak je zápas (doslovne gr. ἀγών – agónia/utrpenie) niečo, čo musíme vytrvalosťou prekonať a nedať sa tým zastaviť, rovnako môže byť aj táto Ježišovi ponúkaná radosť niečo, čo musí so sebazaprením mentality kríža nechať za sebou.

Záver

Pri rozhodovaní nebudem unáhlený.

Obe možnosti sú teologicky korektné, aj keď len jedna možnosť je autorom mienená.

Každopádne, dávajme si pozor na svetskú a dočasnú radosť, ktorá nám bráni v nasledovaní Krista, a zároveň neživme v nás predstavu o smutnom kresťanstve bez radosti. Pretože táto večná radosť je pred nás daná!

Platí však, že slovenské preklady s poznámkami pod čiarou zaobchádzajú veľmi netransparentne a mätú nejedného čitateľa.