Často v súvislosti s Ježišovým narodením hovoríme o nadprirodzenom počatí. Menej však o tehotenstve, ktorým Mária prechádzala a ktoré nieslo úplne prirodzené znaky.
O tomto období od počatia až po narodenie Pána Ježiša sa dozvedáme len zopár informácií. Niečo z Evanjelia podľa Matúša a niečo z Evanjelia podľa Lukáša. Skúsme si ich zoradiť chronologicky.
Zvestovanie narodenia Márii
Mária žila v meste Nazaret. Lepšie povedané v dedinke Nazaret. V tom čase tam mohlo žiť tak do 500 ľudí. Nepoznáme Máriin vek, no niečo okolo 15 rokov by bol celkom realistický odhad. Ako mladé dievča bola zasnúbená istému Jozefovi, ktorý mal Dávidovský pôvod, čo bolo v židovskej kultúre hodnosťou samo o sebe.
Lukáš píše:
… Hľa, počneš, porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. 32 On bude veľký. Bude sa volať synom Najvyššieho a Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida. 33 Bude kraľovať nad Jákobovým domom naveky a jeho kráľovstvu nebude konca.“ 34 Mária odpovedala anjelovi: „Ako sa to stane? Veď ja nepoznám muža.“ 35 Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a zatôni ťa moc Najvyššieho, a preto aj dieťa bude sväté a bude nazvané ‚Boží Syn‘. 36 Pozri, aj tvoja príbuzná Alžbeta, ktorú pokladali za neplodnú, počala vo svojej starobe syna a je už v šiestom mesiaci, aj keď o nej hovorili, že je neplodná, 37 lebo u Boha nič nie je nemožné.“ 38 Na to Mária odpovedala: „Som služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ A anjel od nej odišiel.
Lk 1,26-38
Anjel zvestuje Márii, že čochvíľa bude tehotná. Ona sa diví, keďže so žiadnym mužom ešte nikdy nebola a ani to nemala v pláne. Anjel jej teda vysvetľuje, že pôjde o prácu Ducha Svätého, ktorý na ňu zostúpi a zatôni ju moc Najvyššieho. Výsledkom toho má byť dieťa, ktoré „bude nazvané ‚Boží Syn‘“. Nikdy sa nič také nestalo. Aj preto sa príklad Alžbety, ktorá počala vo svojej starobe zdá trochu nevhodný. Veď to, že počne stará žena je zázrak, ktorý sa môže stať, ale žeby mala počať žena bez pomoci muža, to je predsa nemysliteľné. Teda možné by to bolo iba v prípade, že u Boha naozaj nie je nič nemožné. A keďže u Boha naozaj nie je nič nemožné, Mária sa anjelským slovám podvolila, aj keď možno nerozumela.
Toto je prvý text, ktorý nám hovorí o začiatku Máriinho tehotenstva. Nevieme však, kedy sa to udialo. Hneď v ten deň, alebo až na druhý? Alebo o týždeň?
Každopádne, Lukáš ďalej píše:
„V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do judského mesta v hornatom kraji.“
Lk 1,39
Ponáhľala sa tam za Alžbetou, ktorá už bola v šiestom mesiaci tehotenstva. Narodiť sa mal Ján, neskôr nazvaný Krstiteľ. Alžbeta bola pravdepodobne prvá, ktorá sa o Máriinom tehotenstve dozvedá. Teda až po Márii, ktorá to už vedela od anjela. Keď Alžbeta privítala Máriu, ktorá k ním prišla na návštevu, „pohlo sa dieťa v jej lone a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Zvolala mocným hlasom: Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho lona!“ (Lk 1,41-42). Išlo o prorocké zjavenie, že v Máriinom živote sa nachádza plod života. Totiž ak sa vrátime k myšlienke, že Máriino tehotenstvo nieslo úplne prirodzené znaky, a ak od počatia prešlo len zopár dní, na jej tele ešte nebolo tehotenstvo vidieť.
To sa prejavilo až po pár týždňoch. Ďalej čítame:
„Mária zostala s Alžbetou asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.“
Lk 1,56
Tri mesiace je čas, kedy sa ženské telo v začiatku tehotenstva začína viditeľne meniť. Mária odchádzala z domu možno v prvom týždni tehotenstva, no vracia sa tam v 13. týždni tehotenstva. Počas návštevy Mária vstúpila do fázy, kedy sa už nedalo nič skryť. Predstavme si v akom rozpoložení sa musela vracať domov: „Keď som bola v Nazarete, anjel mi zvestoval, že otehotniem. Vtedy ešte nikto nič netušil a aj keď som im to zmienila, neverili mi. Teraz sa po troch mesiacoch vraciam z návštevy a všetci uvidia, že som tehotná. Čo na to povie Jozef? Čo moja rodina a okolie? Zrušia sa naše zásnuby? Vyhodia ma na ulicu? Alebo ma obvinia z cudzoložstva a ukameňujú ma?“
Mária odišla k Alžbete bez známok tehotenstva, domov sa však vracia viditeľne iná.
Ukázalo sa
Poďme k Evanjeliu podľa Matúša, ktorý v príbehu pokračuje.
„… Mária bola zasnúbená s Jozefom. Skôr však, ako sa zišli, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého.“
Mt 1,18
Matúš nezaznamenáva zvestovanie narodenia Ježiša Márii skrze anjela a nespomína ani Máriinu cestu k Alžbete. Sústreďuje sa na to, že Mária na svojom tele už nesie viditeľné znaky tehotenstva. V istom zmysle teda pokračuje tam, kde Lukáš skončil.
Píše, že „sa ukázalo“, že Mária „počala z Ducha Svätého“. Je však isté, že jej rodina, Jozef a ani okolie to nevideli takto ružovo. Ak by to Matúš napísal ich očami, mohlo by to znieť aj takto: „Ukázalo sa, že Mária Jozefa podviedla.“
Nevieme ako presne sa táto informácia postupne dostávala na povrch a ako sa „ukázalo“, že Mária je tehotná. Mária mohla prísť z trojmesačnej návštevy vo večerných hodinách a kradmo vliezť do otcovského domu, kde ešte počas obdobia zásnub (zväčša jedného roka) bývala. Nechcel by som v ten večer byť v ich dome.
Táto nemilá správa sa neskôr dostáva aj k Jozefovi.
No a nakoniec sa to rozkríkne po celom okolí. Alebo nie?
Matúš totiž dodáva:
Jej muž Jozef bol však spravodlivý a nechcel ju verejne vystaviť hanbe. Rozhodol sa teda tajne ju prepustiť.
Mt 1,19
Pravdepodobne medzi tým, ako sa to dozvedá Jozef a medzi tým, ako sa to dozvedá celý Nazaret, kde by už nebolo možné uniknúť hanbe, uplynul nejaký čas. Možno len jeden večer, kedy o tom Jozef uvažoval. A práve v tento večer sa mu zjavuje anjel s rovnakým posolstvom ako prvý krát pri Márii: „Veď to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.“ (Mt 1,20)
Jozef spočiatku nechcel Máriu verejne vystaviť hanbe. Keď o tom rozmýšľal, nemusela to byť ešte všeobecne známa informácia. Chcel ju tajne prepustiť. Nakoľko tajne by bolo možné zrušiť zásnuby a vysvetliť dôvody bez zmienky nemanželského dieťaťa, ktoré bolo na ceste, je otázne. Rovnako je otázne, či existovala vôbec nejaká možnosť uniknúť hanbe, ktorá čakala nielen na Máriu, ale aj na jej otca a rodinu.
Ako sa teda rozhodol Jozef?
„Keď Jozef precitol zo spánku, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku.“
Mt 1,24
Nič sa nepíše o tom, ako vyriešili túto záležitosť. Matúš len konštatuje, že Jozef prijal Máriu za manželku. Možno presunuli termín svadby o čosi skôr. Každopádne to, že Mária je tehotná, sa dozvedajú všetci. Možno na ich svadbe, možno ešte pred tým. Jozef bol rozhodnutý ušetriť Máriu hanby, no teraz sú v hanbe obaja. Jozef sa však rozhoduje vstúpiť do tohto rizika kvôli Božiemu slovu, ktoré mu bolo zvestované.
Pre oboch nasledoval neľahký čas ohovárania, odsudzovania a výsmechu z ich teórie o Duchu Svätom.
Únik do Betlehema a Egypta
Určite sa potešili, keď sa k ním dostala správa, že cisár Augustus vydal nariadenie súpisu celého ľudu. Vzhľadom na Jozefov pôvod z Betlehema teraz mali možnosť odísť z domáceho prostredia o niekoľko desiatok kilometrov preč.
Lukáš teda v príbehu pokračuje:
1 V tých dňoch cisár Augustus vydal príkaz vykonať súpis ľudu na celom svete. 2 Tento prvý súpis sa konal, keď v Sýrii vládol Kyrenios. 3 A všetci sa šli dať zapísať — každý do svojho mesta. 4 Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazareta do Judska, do Dávidovho mesta Betlehema, lebo pochádzal z domu a rodu Dávida, 5 aby sa zapísal so svojou snúbenicou Máriou, ktorá bola v požehnanom stave. 6 Kým sa tam zdržiavali, nadišiel čas jej pôrodu.
Lk 2,1-5
Čo sa týka dátumu ich svadby, Lukášov text nám núka zaujímavú interpretáciu. Jozef odchádza do Betlehema s Máriou, „svojou snúbenicou“. Zdá sa teda, že keď odchádzali z Nazareta, svadba sa ešte nekonala. Stále to bola len jeho snúbenica. Kedy sa ale udiala svadba, nevieme.
V Betleheme sa zdržali dlhší čas. Nebolo to tak, že by do Betlehema dorazili len pár dní pred pôrodom. To by bolo od Jozefa naozaj nezodpovedné. Lukáš píše, že „kým sa tam zdržiavali“, čo naznačuje dlhší časový úsek, nadišiel čas jej pôrodu. To znamená, že tam mohli byť už niekoľko týždňov či dokonca mesiacov.
Po narodení Pána Ježiša zostali v Betleheme ešte vyše mesiaca. Mária totiž musela prejsť procesom očistenia, ktorý trval 8 + 33 dní (Lv 12,3-4). Až po tomto očistení putujú do Jeruzalema do chrámu predstaviť chlapca Pánovi. Ďalej Lukáš píše už len o tom, že sa vracajú do Nazareta.
Od Matúša však vieme, že pred ich návratom do Nazareta podľa anjelského príkazu ešte unikajú do Egypta. Zo strachu pred Herodesom, ktorý chcel Ježiša zabiť, tam zostali približne dva roky. Herodes zomiera v roku 4. p.n.l. a vtedy dostávajú ďalší anjelský príkaz vrátiť sa do Judska.
Ich ďalšou destináciou teda malo byť Judsko, nie Galiela, ani Nazaret. Keďže Jozef počul, že v Judsku vládne Archelaos, bál sa tam vrátiť. Preto dostáva ďalšie usmernenie a predsa sa s Máriou vracajú do Nazareta.
Chlapec Ježiš už mohol mať 3 roky.
Nedozvedáme sa teda, kedy sa udiala svadba a aká situácia ich čakala doma. No Máriino tehotenstvo zmenilo kurz ich života na najmenej dva, alebo tri roky.
Záver
Vzhľadom k tomu, že informácie, ktoré máme, sú len čiastočné, v tomto príbehu sa otvára veľa možností. Napríklad verzia, že o Máriinom neplánovanom tehotenstve sa nikto z ich okolia nedozvedel. Totiž prvé známky tehotenstva sa ukazujú na návšteve u Alžbety, ďaleko od jej domova. Po návrate domov sa Mária ticho vkráda, oznamuje to otcovi, ten Jozefovi, ktorý dostáva usmernenie od anjela, a krátko na to ich vysielajú do Betlehema, aby nikto nič nezistil. Domov sa vracajú po dvoch-troch rokoch. Širšiemu okoliu oznamujú, že svadbu mali v Betleheme a stihli už splodiť aj dieťa.
Táto verzia však obsahuje podstatné problémy. Skutočnosť, že zasnúbený a nezosobášený pár sa vydáva na niekoľkotýždňovú spoločnú cestu by bolo pre ich okolie považované za porušenie tradícii. Žena s mužom počas zásnub nemohli tráviť čas spolu osamote. Zároveň, usporiadať svadbu mimo svojho domova a rodiny by bolo taktiež veľmi podozrivé.
Zostávame teda pri verzii, že Máriino neplánované tehotenstvo sa skôr či neskôr predsa len stáva všeobecne známou informáciou. Dôkazom toho je aj fakt, že Ježiša v dospelosti jeho nepriatelia považovali za nemanželské dieťa (Jn 8,41). A aj to, že kresťania v prvých rokoch považovali za potrebné vysvetliť Ježišov pôvod a ako prišiel na tento svet.
Tých argumentov je oveľa viac, no cieľom bolo ukázať, že udalosti, ktoré máme zapísané v Biblii sú reálne príbehy ľudí, ktorí prechádzali výzvami rovnako ako my dnes. Aj keď súčasťou týchto životných príbehov sú Božie zázraky, nič to nemení na skutočnosti, že tieto Božie zázraky sa dejú v prirodzenom prostredí, ba naopak, do života ľudí prinášajú ešte viac výziev, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Dokonca aj hanbu, ktorej musia čeliť.
Ľudia v cirkvi dnes túžia po zázrakoch. Po zázračných Božích intervenciách. To je správne. Ale nie je správne očakávať zázrak, ktorý ma ušetrí mojich každodenných zápasov a problémov.
Tie tu vždy zostanú.